Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodila etnologička Soňa Kovačevičová
12.12.2021 Liptovský Mikuláš
Bratislava/Liptovský
Mikuláš 12. decembra (TASR) - Významná vedecká pracovníčka v oblasti
etnológie a kultúrnej histórie Soňa Kovačevičová prispela významnou
mierou k tomu, že sa národopis formoval ako profesionálna vedná
disciplína. V množstve knižných publikácií a vedeckých štúdií sa
zaoberala témami ľudového staviteľstva, bývania a sídelných foriem,
ľudového odevu až po ľudovú plastiku a formovanie ľudového vkusu.
Osobité miesto v Kovačevičovej kariére má jej účasť na koncipovaní,
spracovaní a vydaní základného diela slovenskej etnografie -
Etnografického atlasu Slovenska, ktorý bol v roku 1991 odmenený Národnou
cenou Slovenskej republiky.
Od narodenia Sone Kovačevičovej uplynie v nedeľu 12. decembra 100 rokov.
Soňa Kovačevičová sa narodila 12. decembra 1921 v Liptovskom Mikuláši do meštianskej garbiarskej rodiny. Po maturite navštevovala v rokoch 1939-1944 Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde študovala germanistiku, romanistiku, národopis a archeológiu.
Od roku 1945 začala spolupracovať s Národopisným Odborom Matice slovenskej, vydavateľstvom Tatran a Národopisným ústavom Slovenskej akadémie vied. V roku 1950 sa stala odbornou asistentkou v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied.
Pod tlakom politického režimu, ktorému nevyhovovala pre svoj buržoázny pôvod, a taktiež kvôli manželovi Ivanovi Kovačevičovi - ktorý sa počas 2. svetovej vojny ako filmár pridal k nacistickej propagande - musela v roku 1951 opustiť svoje pracovisko a zamestnala sa v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Tu pôsobila na oddelení dokumentácie, no neskôr bola aj vedúcou krajčírskej dielne a skladu.
V Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK) v rokoch 1952-1953 pracovala ako umelecká krojárka. Následne sa vrátila do Národopisného ústavu a začiatkom šesťdesiatych rokov získala miesto v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (1960-1967). Po tretíkrát sa do Národopisného ústavu vrátila v roku 1968.
Značnú časť profesionálneho života strávila prácou na veľkom projekte Etnografického atlasu Slovenska (1970-1990). Skupina autorov atlasu sa zaoberala tradičnou kultúrou našej krajiny, na jednotlivých mapách boli zobrazené vybrané javy ľudovej kultúry. Prostredníctvom terénnych prieskumov sa prvýkrát v histórii slovenskej etnológie urobil celoplošný výskum v rôznych lokalitách.
Ako pedagogička sa Kovačevičová uplatnila na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Medzi jej diela patria Ľudový odev v Hornom Liptove (1955), Ľudová plastika na Slovensku (1967), Vkus a kultúra ľudu (1975), Človek tvorca: pracovné motívy Slovenska vo vyobrazeniach z 9.-18. storočia (1987), Človek a jeho svet na obrazoch od stredoveku až na prah súčasnosti (2006). O svojom rodnom kraji písala v knihe, ktorá vyšla v roku 1993 pod názvom Liptovský Svätý Mikuláš, mesto spolkov a kultúry v rokoch 1830 – 1945.
Soňa Kovačevičová bola uznávanou vedkyňou, o čom svedčí zisk Herderovej ceny (1982) udeľovanej v Rakúsku za zásluhy v spoločenských vedách pri zbližovaní západoeurópskej a stredoeurópskej vedy. Za mimoriadny prínos v oblasti humanitných vied putovala do jej rúk v roku 2008 Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. V tom istom roku sa stala laureátkou ceny Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka v kategórii Osobnosť za formovanie modernej slovenskej etnológie.
Soňa Kovačevičová zomrela 27. decembra 2009 v Bratislave vo veku 88 rokov.
Od narodenia Sone Kovačevičovej uplynie v nedeľu 12. decembra 100 rokov.
Soňa Kovačevičová sa narodila 12. decembra 1921 v Liptovskom Mikuláši do meštianskej garbiarskej rodiny. Po maturite navštevovala v rokoch 1939-1944 Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde študovala germanistiku, romanistiku, národopis a archeológiu.
Od roku 1945 začala spolupracovať s Národopisným Odborom Matice slovenskej, vydavateľstvom Tatran a Národopisným ústavom Slovenskej akadémie vied. V roku 1950 sa stala odbornou asistentkou v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied.
Pod tlakom politického režimu, ktorému nevyhovovala pre svoj buržoázny pôvod, a taktiež kvôli manželovi Ivanovi Kovačevičovi - ktorý sa počas 2. svetovej vojny ako filmár pridal k nacistickej propagande - musela v roku 1951 opustiť svoje pracovisko a zamestnala sa v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Tu pôsobila na oddelení dokumentácie, no neskôr bola aj vedúcou krajčírskej dielne a skladu.
V Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK) v rokoch 1952-1953 pracovala ako umelecká krojárka. Následne sa vrátila do Národopisného ústavu a začiatkom šesťdesiatych rokov získala miesto v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (1960-1967). Po tretíkrát sa do Národopisného ústavu vrátila v roku 1968.
Značnú časť profesionálneho života strávila prácou na veľkom projekte Etnografického atlasu Slovenska (1970-1990). Skupina autorov atlasu sa zaoberala tradičnou kultúrou našej krajiny, na jednotlivých mapách boli zobrazené vybrané javy ľudovej kultúry. Prostredníctvom terénnych prieskumov sa prvýkrát v histórii slovenskej etnológie urobil celoplošný výskum v rôznych lokalitách.
Ako pedagogička sa Kovačevičová uplatnila na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Medzi jej diela patria Ľudový odev v Hornom Liptove (1955), Ľudová plastika na Slovensku (1967), Vkus a kultúra ľudu (1975), Človek tvorca: pracovné motívy Slovenska vo vyobrazeniach z 9.-18. storočia (1987), Človek a jeho svet na obrazoch od stredoveku až na prah súčasnosti (2006). O svojom rodnom kraji písala v knihe, ktorá vyšla v roku 1993 pod názvom Liptovský Svätý Mikuláš, mesto spolkov a kultúry v rokoch 1830 – 1945.
Soňa Kovačevičová bola uznávanou vedkyňou, o čom svedčí zisk Herderovej ceny (1982) udeľovanej v Rakúsku za zásluhy v spoločenských vedách pri zbližovaní západoeurópskej a stredoeurópskej vedy. Za mimoriadny prínos v oblasti humanitných vied putovala do jej rúk v roku 2008 Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. V tom istom roku sa stala laureátkou ceny Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka v kategórii Osobnosť za formovanie modernej slovenskej etnológie.
Soňa Kovačevičová zomrela 27. decembra 2009 v Bratislave vo veku 88 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
